Via Nostra - vše o cestování. Cestopisy, diskuse, články, cestopisná literatura

Tradičné indické mehndi avizuje svatbu

Máloktorý človek sa uspokojí s podobou, ktorú mu nadelila príroda. Preto sa ľudia na celom svete už od nepamäti snažia rôznymi spôsobmi zlepšovať svoj zovňajšok. Vymýšľajú nové typy účesov, skúšajú rôzne diéty, podstupujú plastické operácie. V Indii, Malajzii, na Blízkom východe, či v Afrike si však už bezmála 5 tisícročí skrášľujú telo rastlinou mehndi, ktorú u nás poznáme pod názvom henna. Ide len o módny doplnok alebo sa za maľovaním rúk, nôh, či iných častí tela skrýva niečo viac?

Čo je to mehndi

Mehndi je staroveký indický spôsob umenia, bez ktorého si dnes nevedia predstaviť žiadnu svadbu alebo inú dôležitú rodinnú oslavu. Prvá písomná zmienka o kreslení hennou pochádza zo severozápadu Sýrie z 3. tisícročia pred naším letopočtom. Odvtedy sa podarilo generáciám umelcov dopracovať tento zvyk takmer do dokonalosti.

Obľúbila si ho i sympatická Chirpreed. Podľa nej sa v Indii henna používa najmä v púštnych oblastiach, ako napríklad v Rádžastáne a v okolí Dillí. „Keď sa niekto ide ženiť alebo vydávať, dievčatá a ženy si takto nechajú ozdobiť ruky. Je to tradícia a nezáleží pritom, či ide o rodinu ženícha alebo nevesty. Postup je jednoduchý. Zmiešate prášok henny s vodou, dáte do vrecúška a nanesiete. Potom musíte počkať a nechať farbu pôsobiť. Po umytí rúk na nich zostane už iba kresba, ktorá vydrží približne dva týždne, niekomu však aj dlhšie,“ upozorňuje.

Maľovanie je hra o čas

Záleží iba na tom, čo do prášku pridáte, akú máte kožu a kde vám mehndi robia. Môže mať rôzne odtiene, v závislosti od ovocia alebo lístkov iných rastlín, s ktorými sa zmieša. Najčastejšie sa používa indigo, čaj, káva alebo citrón. S jej zmytím sa netreba ponáhľať, podobne ako so samotnou kresbou. Keďže rýchlo schne, prípadný omyl treba hneď utrieť a napraviť.

V opačnom prípade bude nešikovnosť kresliča viditeľná niekoľko týždňov. Aj preto sa, podľa Bandany Dixit, s hennou začínajú učiť narábať už malé deti. „Tým, ktorí majú prax, to ide pekne, ale kresliť sa dá aj prostredníctvom šablón, ktoré len priložíte na ruku a nanesiete farbu. Sama som ešte neskúšala kresliť hennou, ale mám trinásťročnú dcéru, ktorej to ide veľmi dobre. Deti obyčajne chodia na dvoj až trojtýždňový kurz. Hovoria tomu, že sa idú naučiť mehndi,“ hovorí pyšná matka.

V dospelosti sa z kresličov hennou stávajú vážení ľudia, ktorí sa pri častých svadbách na nedostatok práce určite nemôžu sťažovať. Ruky si totiž nenecháva zdobiť len nevesta, ale všetky dievčatá, ktoré sa na oslavu chystajú, či už ide o matky, tety, sesternice alebo netere. Namaľovať jednoduchšie vzory trvá sotva niekoľko minút, lenže nevesty deň pred sobášom strávia pri tomto druhu skrášľovania aj niekoľko hodín. Podľa veľvyslanca na Slovensku, Mysoreho Lokesha, však ide o precíznu prácu, ktorú nemôže robiť hocikto. „Má to zvláštny význam, pretože je to zvyk zaužívaný najmä počas svadieb a každý podľa toho ľahko zistí, kto sa na tejto udalosti zúčastní. Tomuto umeniu sa obyčajne venujú profesionáli, pretože nie každý dokáže maľovať na ruky.“ 

Na jednu noc takmer ako múmie

Do postele si nevesty obyčajne líhajú s obviazanými rukami a nohami. Veria totiž povere, ktorá hovorí, že čím dlhšie bude henna pôsobiť, tým dlhšie vydrží manželstvo. Pravda, dopracovať sa k nemu a zladiť predstavy oboch rodín je niekedy dosť zložité. Nečudo, veď ide o veľkú a nie práve lacnú udalosť.

Čo to znamená v praxi? „No, povedal by som, že na klasickú svadbu zvykne prísť od sto až po tisíce hostí. Záleží len na tom, kto ste a koľko ste na to ochotný minúť. Nie je tu žiadny limit. Indovia to považujú za veľmi dôležitú udalosť pre celú rodinu, na ktorej sa chcú predviesť v najlepšom svetle. Podľa toho vyzerá aj rozpočet, ktorý sa môže pohybovať od tisícov rupií pre jednu rodinu, až po miliardy,“ s úsmevom dodáva Mysore Lokesh.

Maľovanie radí ženám aj Kama Sutra

Dbať o svoje telo, používať kozmetiku a parfémy patrí od nepamäti k základným povinnostiam indických žien. Týmto spôsobom sa totiž už v minulosti snažili privábiť mužov. Dokonca aj kniha lásky, Kama Sutra, odporúča ženám naučiť sa umenie tetovania a farbenia zubov, vlasov, nechtov a iných častí tela. Skrášľovanie bolo zároveň znakom príslušnosti k spoločenskej triede a kaste. Podľa použitej kozmetiky sa dalo jednoducho zistiť, kam kto patrí. Tento zvyk pretrval do dnes a využíva ho stále viac žien.

Bez kresieb na tele si nevie predstaviť svoje vystúpenie ani tanečnica, Sharon Lowen. „Môžeme hovoriť o maľovaní na ruky a na nohy. Na chodidlá sa väčšinou používa červená farba. Môj učiteľ mi v svadobný deň povedal: maľuj si nohy na červeno – budú vyzerať ako lotosový kvet a tvoj manžel ich bude milovať. Táto tradícia pochádza z východnej Indie – nie je to henna, ale iná prírodná farba. V krajine, kde je teplo a ľudia chodia bosí, je zvykom zdobiť končatiny. Je to estetické a zároveň to i trochu chladí. Okrem toho, červená farba zvýrazňuje a pripomína kvety. Na ruky však používame tmavú hennu. Ja osobne mám rada kvetové vzory alebo slnko a mesiac,“ vysvetľuje.

Archeológovia prišli na to, že hennu používali aj egyptskí faraóni. No vraj až po smrti. Pred mumifikáciou im ňou namaľovali prsty na rukách a nohách. Učarovala aj pôvodným obyvateľom po celom svete, ktorí verili, že prírodná červená farba z okru, krvi alebo henny im pomôže získať energiu. Zrejme sa to neosvedčilo, pretože indické mehndi zostala už iba čisto ženská záležitosť. 

 ©Via Nostra – Michal Rybanský, Radiožurnál Slovenského rozhlasu